Sociometria je jedným z najpoužívanejších diagnostických postupov na meranie medziľudských vzťahov v skupine. Sociometria, ako ju definuje jej tvorca Moreno, je empirická veda, ktorá kvantitatívne a kvalitatívne hodnotí medziľudské vzťahy a skúsenosti spojené s úlohami, ktoré ľudia hrajú v sociálno-emocionálnej štruktúre svojej skupiny. Podstatou sociometrickej metódy je výber členov skupiny ostatných členov skupiny na spoločné činnosti za akýchkoľvek daných podmienok alebo špecifickej situácie.
Návod na použitie
1
Výber sociometrického kritéria, t. otázka položená všetkým členom študijnej skupiny s cieľom objasniť vzťah medzi nimi.
Kritériom by mal byť ukazovateľ, ukazovateľ týchto vzťahov. Napríklad: „Ktorého spolužiaka by ste chceli cvičiť?“ Kritérium by malo obsahovať návrh na výber alebo zamietnutie a malo by byť formulované tak, aby sa ich emocionálny postoj objavil v reakciách členov skupiny.
2
Výber postupu na vykonávanie sociometrie.
Tu sú možné dve možnosti. V prvom prípade respondent vyberie toľko osôb, koľko považuje za potrebné.
V druhom prípade respondent vyberie toľko ľudí, koľko sa vopred dohodlo.
Napríklad v prípade skupiny 20 osôb sa odporúča obmedziť počet volieb na 4.
3
Vypracovanie sociometrického dotazníka (karty) na zber informácií.
Mal by obsahovať jasný údaj o tom, ako vyplniť kartu (ak je to potrebné), obmedzenie výberu a sociometrické otázky. Účel štúdie je niekedy zhrnutý na karte.
4
Spracovanie prijatých údajov.
Najprv sa vypočíta počet pozitívnych a negatívnych volieb, ako aj počet vzájomných volieb pre každého člena skupiny. Ďalej sa v závislosti od účelu štúdie vypočítavajú rôzne osobné a skupinové indexy charakterizujúce systém vzťahov v skupine.
Napríklad môžete vypočítať pozitívny sociometrický stav C ktoréhokoľvek konkrétneho člena skupiny:
C = počet pozitívnych rozhodnutí, ktoré dostal člen skupiny / N-1, kde N = veľkosť skupiny. Čím bližšie je C k jednote, tým lepší je pomer členov skupiny k tomuto zástupcovi. Alebo skupinový index je index reciprocity G.
G = počet recipročných pozitívnych väzieb / N * (N-1), kde N = veľkosť skupiny. Čím bližšie je G k jednote, tým vyššia je súdržnosť skupiny. U veľkých skupín 25 - 35 ľudí by sa G = 0, 20-0, 25 malo považovať za uspokojivé.