Slovo „egoizmus“ môžete často počuť v extrémne negatívnom kontexte. Sobeckí ľudia sú nadávaní, porušujú záujmy iných a sú unesení iba svojimi vlastnými cieľmi. V psychologickom kontexte však tento pojem často nadobúda pozitívnu konotáciu a svetové myslenie poznalo koncepty „racionálneho egoizmu“. Prehĺbenie v histórii koncepcie to pomôže pochopiť.
Ako filozofický koncept sa slovo egoista (z latinského ega - „I“) vytvorilo v XVIII. Storočí. Jeden z jeho teoretikov - Helvetius - sformuloval takzvanú teóriu „racionálneho sebectva“. Francúzsky mysliteľ veril, že sebapáska je základným motívom ľudského konania.
Klasická definícia egoizmu hovorí, že ide o systém hodnôt, v ktorom je osobná pohoda jediným motívom ľudskej činnosti. To neznamená vždy úplné zanedbanie iných. Bentham teda tvrdil, že najväčším potešením je život v súlade s morálnymi normami spoločnosti (tj správanie egoistu nie je v rozpore s dobrom celej spoločnosti). Rousseau však zistil, že ľudia prejavujú súcit a pomáhajú druhým, a to aj z dôvodu pocitu vynikania. Mill napísal, že v priebehu vývoja je jednotlivec tak pevne spojený so spoločnosťou, že ju začína spájať so svojimi vlastnými potrebami. Čerpajúc z podobných nápadov od Feuerbacha, Chernyshevsky napísal svoj antropologický princíp vo filozofii, umelecky ilustrovaný v románe Čo robiť?
Tradične bol egoizmus proti altruizmu (z latinskej alter - „iné“), ale moderná psychológia sa takejto opozícii vyhýba. Pokiaľ človek žije v spoločnosti, jeho potreby sa neustále pretínajú so záujmami iných ľudí. Teoretici posledných rokov interpretujú racionálny egoizmus ako schopnosť vyvážiť prínosy určitých akcií s nepríjemnosťami a dlhodobo si budovať vzťahy, pričom si zachovávajú rovnováhu v starostlivosti o seba a ostatných.
Keď hovoríme o egoizme ako o probléme, najčastejšie znamenajú hyperkoncentráciu na seba samého, egocentrizmus. Toto sa často stáva výsledkom výchovy, keď rodičia nadmerne a bezdôvodne oddávajú všetkým rozmarom dieťaťa. Vyrastajúc a opúšťajúc stiesnený svet rodinného hniezda, egoista čelí skutočnosti, že svet sa okolo neho vôbec točí. V osobných vzťahoch títo ľudia najčastejšie nájdu partnera, ktorý bude reprodukovať model, ktorý je pre neho pohodlný: neustále ohrozovať svoje vlastné záujmy, aby uspokojil svoje túžby. Ako radu rodičom psychológovia odporúčajú, aby sa sami riadili racionálnym egoizmom: naučiť sa odmietať dieťa, brať do úvahy jeho názor, ale neumiestňovať ho na vrchol rodinnej hierarchie.