Byť mierne sebecký nie je len normálne, ale aj veľmi užitočné. Ľudia, ktorí sa nedokážu postaviť za seba a v dôsledku toho vždy robia všetko len pre iných, sa môžu stať veľmi nešťastnými, pretože často používajú láskavosť a nadmernú jemnosť.
Najdôležitejšie rozdiely medzi zdravým a nezdravým sebectvom
Zdravý egoizmus je v prvom rade charakterizovaný schopnosťou človeka konať v jeho vlastnom záujme a dosiahnuť výsledky, ktoré potrebuje, bez toho, aby tým porušil práva iných ľudí a nespôsobil utrpenie ostatným. Nezdravý egoizmus, ktorý sa dá nazvať aj egocentrizmus, je omnoho nepríjemnejší: núti človeka konať podľa vlastného uváženia, „choď nad hlavu“ a vôbec sa nezaujíma o život a pohodu ani najbližších ľudí.
So zameraním na seba sa ľudia bránia umiestniť sa na čudné miesto. Je nezlučiteľné s empatiou, empatiou, diplomaciou. Človek si jednoducho nedokáže predstaviť, čo môžu ostatní cítiť.
So zdravým egoizmom sa človek miluje podľa svojich najlepších schopností, má dobrú, nedocenenú a podceňovanú sebaúctu, vie o svojich silných a slabých stránkach. Nepotrebuje pochvalu niekoho iného, nesnaží sa dosiahnuť čo najskoršie uznanie svojich zásluh. Naopak, nezdravý egoizmus núti človeka robiť zlé veci. Núti vás neustále požadovať uctievanie, môže to spôsobiť poníženie druhých, túžbu „sedieť“ v práci, ohovárať ľudí, aby sa zdali lepšie na pozadí. Aby egocentrik vo svojich očiach vyzeral dokonale, urobí čokoľvek.