Štúdium problémov vnímania je jednou z najťažších oblastí psychológie, ako aj príbuzných vied. Pre množstvo aplikovaných disciplín je dôležité vedieť, aký je mechanizmus zmyslových orgánov a ich spojenie s vedomím.
Návod na použitie
1
Klasická definícia vnímania hovorí, že ide o proces reflexie integrálnych scén, udalostí reality, ku ktorým dochádza pri priamom vplyve na receptorové orgány. Vnímanie začína vo chvíli, keď objekty sveta pôsobia na ľudské zmysly, ale nie sú ním vyčerpané - je to jeho rozdiel od pocitu. Existujú aj iné definície, ktoré zdôrazňujú ďalšie sémantické nuansy tohto konceptu. Niektorí vedci sa preto domnievajú, že vnímanie je proces získavania informácií o vonkajšom prostredí s cieľom vybudovať si vlastné správanie - v tomto prípade je dôraz kladený na vplyv vnímaného na ľudské konanie.
2
Vnímanie je vždy navrstvené na vopred pripravené vzorce správania. Takže keď človek vidí ovocie sférického tvaru zelenej farby, pravdepodobne ho bude nazývať jablkom - pretože s takým množstvom vlastností a významov sa už stretol. Existuje tzv. Pasívne vnímanie (vnímanie) a aktívne (appercepcia). Po prvýkrát bola táto terminológia zavedená Leibnizom s cieľom zdôrazniť, že v druhom prípade hovoríme o reflexnej pozícii: človek nielen vníma určité údaje zvonka, ale uvedomuje si aj seba, ako vnímateľa, reflektuje túto tému. Neskôr Kant povedal, že appercepcia je vlastnosť vedomia, vďaka ktorej sa dosiahne jednota osobnosti, integrita „ja“.
3
Psychologické interpretácie pojmu „appercepcia“ sa začali Herbartom, ktorý o ňom písal ako akt asimilácie všetkých novoprichádzajúcich myšlienok s už existujúcimi individuálnymi skúsenosťami. Wundt ďalej rozvíjal teóriu vnímania: appercepcia je vnímanie s „zahrnutou“ pozornosťou. V podobnom duchu si pomyslel aj laureát Nobelovej ceny Kahneman, ktorý študoval intenzitu vnímania v závislosti od významu signálu.
4
Percepčné problémy nie sú úzkym psychologickým odvetvím vedy, ale širokou interdisciplinárnou oblasťou. Štúdium týchto problémov zahŕňalo filozofov a fyziologov a predstaviteľov presných vied. Užitočnú hodnotu výsledkov výskumu zaujímajú odborníci na styk s verejnosťou, inzerenti a dizajnéri, ktorí vytvárajú informačné správy s cieľom upútať pozornosť spotrebiteľov. Význam problémov s vnímaním je tiež vysoký v kybernetike zapojenej do budovania robotov. Aby mohli nositelia umelej inteligencie vnímať signály vonkajšieho sveta rovnako ako človek, je potrebné porozumieť mechanizmu spracovania prichádzajúcich údajov.